Kostol-Humenné1Z historických dokumentov sa dozvedáme, že už v prvej polovici 14. storočia odvádzal pápežský desiatok farár kostola sv. Petra v Humennom (de Humunna). Tento záznam je prvým písomným doložením Humenného s kostolom sv. Petra, ktorý spoľahlivo poukazuje aj na existenciu Humenného ešte pred 13. storočím. Kostol a fara v Humennom však neboli situované v priestoroch dnešného kostola. Vtedy stred Humenného tvorilo obdĺžnikové námestie, z ktorého vychádzali malé ulice. Na námestí stál i farský kostol sv. Petra s farou. Doklady naň sa zachovali z rokov 1332 – 1337.

Nevieme či ho dali postaviť Petenovci (šľachtický rod Zemplínskej stolice z 13. storočia), alebo vznikol až po roku 1317. Kostol bol postavený zrejme v gotickom štýle a okolo neho ako to bolo zvykom v stredoveku, sa rozprestieral radový cintorín.

Náboženský život v Humennom prehĺbilo aj účinkovanie františkánov, ktorí prišli do Humenného v 14. storočí na podnet Drugethovcov. Žobravá rehoľa sv. Františka z Assisi stavala kostoly a kláštory spravidla pri mestských hradbách a tam, kde ich nebolo (prípad Humenného), postavila kostol a kláštor mimo centra, mimo námestia. Vybudovali ho v 14. a 15. storočí. a zasvätili ho Panne Márii.

Dá sa povedať, že mariánska úcta, ktorá tu bola od nepamäti, sa ešte prehĺbila. K tomu prispelo neskôr aj horlivé jezuitské pôsobenie a založená Mariánska kongregácia. Františkáni boli nútení odísť z Humenného pre blížiacu sa reformáciu, ale stihli ešte zachrániť oltárny obraz Panny Márie. Obraz sa dostal do kláštora v Starej Vsi v Poľsku. Keď sa františkáni vrátili r. 1656 do svojho kláštora, kostol nezasvätili Panne Márii, ale za pomoci zemepánov vybudovali v ohrade kostola kaplnku zasvätenú Panne Márii Loretánskej, ktorá sa stala pútnickým miestom.

V roku 1787 starobylý farský kostol úplne vyhorel a bol zbúraný. Kamene z jeho múrov odkúpila židovská náboženská obec a použila ich na výstavbu „starej synagógy“, ktorá sa ale dodnes nezachovala.

Po zrušení františkánskeho kláštora v roku 1786 (v rámci reforiem Jozefa II.) a po požiari farského, sa kláštorný kostol stal farským.

Písomnosti o založení farnosti sa stratili akiste pri požiari v r. 1787. Isté je len toľko, že v r. 1684 Ladislav Haburay, jágerský kanonik a hlavný dekan v okrsku pri rieke Uh, sa stal humenským farárom. V čase založenia košického biskupstva bol humenským farárom barón Ján Berzeviczy.

ARCHITEKTÚRA KOSTOLA

Františkánsky kostol Panny Márie v Humennom predstavoval pomerne veľkú jednoloďovú stavbu s polygonálne ukončeným presbytériom. Išlo o gotický sakrálny objekt, ktorý v priebehu storočí prešiel viacerými stavebnými úpravami. Jednotlivé architektonické prvky, ako napr. klenba v presbytériu a kružby v oknách datujú kostol do prvej polovice 15. storočia. Klenba v kostolnej lodi je už renesančná a vznikla v 17. storočí.

Kostol v roku 1529 vyhorel a bol opravený. V roku 1642 k nemu pribudovali južnú kaplnku, ale už v roku 1676 opäť vyhorel. Opravili ho však až koncom 1. tretiny 18. storočia. V roku 1765 zaklenuli loď a postavili organový chór. V roku 1911 vymenili pôvodné trojlístkové a plamienkové kružby gotických okien za verné kópie a upravili štít vstupného priečelia na spôsob štítov zo 14. storočia.

Samostatný kostol je jednoloďová gotická stavba s polygonálne ukončenou svätyňou – presbytérium a zachované architektonické prvky ju datujú do 15. storočia. Neskorogotická sieťová klenba na vyžliabkovaných štíhlych rebrách je pri styčných bodoch opatrená drobnými kruhovými svorníčkami. K severnej strane lode je pristavená veža k južnej kaplnke. V lodi sú barokové krížové klenby na nástenných pilieroch a klenba kaplnky je dokladom barokovej pseudogotickej klenby so štukovými rebrami, tvoriacimi gotické hviezdice. Vnútorné zariadenie v pseudogotickom prevedení je z prelomu 19. a 20. storočia.

Hlavný oltár je v sanktuáriu nad troma schodmi. Na štyroch stĺpcoch z červeného mramoru spočíva ťažká kamenná menza. Na menze spočíval novogotický z dreva krásne vypracovaný oltár, zhotovený Jozefom Riffeserom Altábauer. St. Ulrich grodan Tirol (Rakúsko) rok 1900. Celý oltár zobrazuje maďarských sv. patrónov, ako Panne Márii vzdávajú hold: Sv. Štefan, kráľ, Sv. Ladislav, kráľ, Sv. Imrich, kráľ, Sv. Alžbeta, kráľovná a Blah. Margita z rodu Arpádovcov. Po bokoch sú Sv. Gerard a Sv. Asrik. Oni doniesli z Ríma Svätoštefanskú korunu a korunovali Svätého Štefana za prvého kráľa Maďarska. V strede oltára je dvojité tabernákulum pre monštranciu a pre cibórium separátne. Po bokoch tabernákula sú plastickí štyria evanjelisti a štyria gotickí anjeli.

Oltár Panny Márie Karmelskej bol zhotovený v Tirolsku v roku 1900. Celý je z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu a je v kostolnej lodi na pravom boku. V strede oltára je umiestnená kamenná socha Panny Márie Karmelskej. Po bokoch sú: Sv. Anna a Sv. Terezka, ktoré spočívajú na stĺpcoch z červeného mramoru. Menza je plná, jednoducho jemne zdobená nad jedným kamenným schodom.

Oltár Sv. Jána Nepomuckého, ktorý je umiestnený v kostolnej lodi na ľavom boku, je celý z kameňa a umelej kameniny v novogotickom slohu. Vrchnú časť spájajú osem stĺpcov z červeného mramoru. V strede oltára je socha Sv. Jána Nepomuckého. Napravo od nej sa nachádza socha Sv. Antona Paduanského a socha Sv. Bonifáca naľavo. Všetky sú z bieleho kameňa. Pod menzou sú uložené relikvie Sv. Bonifáca.

Kazateľnica bola zhotovená v Tirolsku roku 1900. Spodná časť je z kameňa a umelej kameniny, celá v novogotickom slohu. Vrchná časť baldachýnu je z dreva. Je to jemná rezbárska a kamenná práca s piatimi plastickými obrazmi. Zobrazuje Ježiša so zemeguľou s nápismi Alfa a Omega a štyroch evanjelistov.

Oltár Sv. Kríža je novogotický, zhotovený z kameňa v Tirolsku v roku 1900. Zobrazuje Sv. Kríž, na kríži bez korpusu je prevesené plátno po sňatí Ježiša. Pod krížom je pieta, po bokoch dvaja adorujúci anjeli, a pod menzou Boží hrob. Celý oltár je umiestnený v separátnej gotickej kaplnke, spojenej s kostolnou loďou. Pod klenbou sa nachádza plastický erb s dátumom 1734 Ren. Po boku oltára sa nachádza jedna mramorová čierna doska s dlhším latinským popisom a dvoma erbami a druhá drevená tabuľa s nápisom: „Fundatum Sacrum Menstruale pro defunctis Comitibus Drugeth hm. Csákiniss Wenderranathionius 1807″.

Vitráže okien sú dielom akad. maliara Mikuláša Klimčáka.

Severná stena kostola a trojkrídlová stavba kláštora vytvárajú ústredný dvor – rajskú záhradu. Dvojpodlažná budova zachováva vo svojom pôdoryse a interiéroch staršie architektonické prvky zo 17. a 18. storočia. V miestnostiach sa nachádzajú hrebienkové krížové klenby.

Ako kostol, tak aj kláštor v roku 1529 úplne vyhorel a opravili ho až po príchode jezuitov začiatkom 17. storočia. Dobudovaný bol v roku 1651, keď ho opäť vrátili františkánom. Po zničení vojskami Imricha Thökölyho (1676) čakal až do roku 1720 na obnovu.

Ako už bolo spomenuté, v roku 1787 starobylý farský kostol úplne vyhorel a bol zbúraný. Tento požiar zasiahol aj sídlo františkánov. Kláštor opustili a ten sa stal vlastníctvom štátneho eráru. Bývalý patrón neskôr za tristo forintov kúpil od štátneho eráru kláštor pod podmienkou, že farárovi a kantorovi zariadia byt v kláštore. Tento františkánsky kostol sa tak stal farským kostolom.